apr 30 2022

Off

Vlastivedné múzeum v Hlohovci je umiestnené v budove františkánskeho kláštora na Františkánskom námestí v Hlohovci.

Kláštor dal zostaviť v roku 1492 vedľa starobylej kaplnky Všetkých Svätých vtedajší zemepán Hlohovca Vavrinec Ujlaky z dôvodu upevnenia katolíckej viery v Hlohovci a na blízkom okolí.

V období reformácie v roku 1576 boli františkáni z kláštora vyhnaní a budova bola vypálená. K rekonštrukcii budovy sa pristúpilo až v roku 1637 za čias protireformácie. Vtedy dostala budova terajší štvorcový pôdorys. (Keďže pred tým stálo iba východné krídlo napojené na priľahlý kostol Všechsvätých). Pôvodná gotická stavba kláštora bola zbúraná. Budova slúžila pôvodnému účelu až do roku 1950, kedy bol františkánsky rád zrušený a Františkáni boli z kláštora odvlečení.

Od roku 1959 bolo po rekonštrukcii v budove zriadené Vlastivedné múzeum. Po roku 1990 sa Františkáni do časti objektu kláštora vrátili.

Stále expozície

Vyhliadková veža Hlohovec

Vyhliadková veža Hlohovec – Sezónne sprístupnenie vyhliadkovej veže rímskokatolíckeho kostola sv. Michala Archanjela v Hlohovci a expozície historických fotografií a vyobrazení Hlohovca vo veži kostola.

Expozícia historického portrétu a grafiky

Expozícia je umiestnená v severnej chodbe prvého podlažia hlavnej budovy múzea. Klenbový priestor chodby umocňuje výtvarnú hodnotu vystavených olejomalieb a grafík. Olejomaľby z veľkej časti pochádzajú z inventára hlohovského zámku, konkrétne z rodovej obrazárne, ktorej súčasťou boli portréty Erdödiovcov, majiteľov hlohovského zámku od roku 1720, ako aj ich príbuzných a panovníkov.

Archeológia

Archeológia je výsledkom archeologických výskumov v Hlohovci a na okolí. V úvode expozície sa nachádzajú kostrové pozostatky pravekých zvierat, a to z mamutov, pratura, koňa jaskynného medveďa. Samotná expozícia je členená podľa jednotlivých archeologických období na tri časti. Doba kamenná v prvej miestnosti, doba bronzová v strednej miestnosti a doba železná, doba rímska a slovanské osídlenie až po príchod Starých Maďarov v poslednej tretej miestnosti.

Ľudový odev

Expozícia ženského ľudového odevu na poschodí múzea nám približuje ako sa obliekali ľudia v minulosti. Pre malý priestor sú tu vystavené len odevy žien. Práve tento ženský ľudový odev bol najcharakteristickejší, čo sa týka materiálu aj výzdoby, pretože mužský ľudový odev zanikol skoro a to v súvislosti jednak s odchodom mužov do 1. svetovej vojny a za prácou do fabrík, do mesta. Bolo známe vysťahovalectvo do Ameriky. Keď sa muži vrátili späť z vojny, väčšinou už ľudový odev nahradili konfekciou.

Prírodovedná expozícia

Prírodovedná expozícia patrí medzi najstaršie expozície múzea. Pochádza z roku 1971. Sú tu vystavené živočíchy, ktoré sa vyskytujú v časti medzi Malými Karpatami a Považským Inovcom. V prvej miestnosti sú vystavené vtáky, podľa ich prirodzenej príbuznosti. Druhá miestnosť predstavuje vtáctvo, ktoré sa istým spôsobom viaže na vodu, ako sú kačice, husi, čajky, potápače, brodivce. V tretej miestnosti sú vystavené hlodavce, hmyzožravce a netopiere, ktoré sú v súčasnosti veľmi ohrozeným druhom. V štvrtej miestnosti je ukážka niektorých obojživelníkov. Sú to všetko chránené živočíchy. V piatej miestnosti sa nachádza vitrína s plazmi. Druhá vitrína predstavuje srnca hôrneho v letnom sfarbení, spolu so srnou v zimnom sfarbení. V šiestej miestnosti v prvej vitríne je samec svine divej. V druhej skrinke sú ďalší zástupcovia našich mäsožravcov, kuny a mačka divá. Miestnosť a zároveň celá expozícia je ukončená krásnou diorámou listnatého lesa, ktorý je domovom jeleňa obyčajného. Je to veľmi cenná trofejná zver.

Františkáni na Slovensku

Františkáni na Slovensku je jedinou muzeálnou expozíciou na Slovensku, ktorá podáva v stručnosti obraz o pôsobení františkánov v minulosti i v súčasnosti. Bola vybudovaná v spolupráci s Reholou františkánov. Expozícia je rozdelená na desať tematických celkov.

Úvod expozície tvorí priblíženie osobnosti zakladateľa rádu sv. Františka. Narodil sa v roku 1182 v Talianskom meste Assisi, ktoré je pútnickým miestom veriacich dodnes. Po jeho smrti sa rozširoval počet rehoľníkov. Z nich viacerí boli vyhlásení za svätých.

Na Slovensko prišli prví františkáni koncom 13. storočia zakladali si svoje domy a kláštory. Spolu s františkánskym kláštorom sa stavali i kostoly. V nich používali bohoslužobné predmety napr. kalichy, ktoré boli okrem ornamentov doplnené i typickými znakmi františkánskej rehole. Činnosť františkánskej rehole bola násilne prerušená v roku 1950. Obnovenie činnosti rehole bolo umožnené až po novembri 1989.

Porcelán, kamenina a sklo v ľudovom prostredí

V prvých vitrínach máme vystavený porcelán, ten je považovaný za panský tovar. Do ľudového prostredia začal prenikať koncom 19. storočia. Gazdiné ho získavali výmenou od handrárov. Boli to väčšinou hrnčeky, ktoré zdobili poličky – fogaše. Zriedkavejšie boli taniere s cibuľovým vzorom a hodiny s maľovaným ciferníkom. Snom detí boli bábiky s porcelánovými hlavičkami.

V ďalších vitrínach sa nachádzajú porcelánové sošky svätých, ktoré pripomínali ľuďom pútne miesta a vlastne zdobili príbytky ľudí. Tanier s otvorom slúžil ako lampa s tienidlom.

Vlastivedné múzeum, Hlohovec Zdroj: múzeum

Kamenina biela – úžitková a tmavá – črepina

Tu je vystavená kamenina, ktorá bola cenovo dostupnejšia a u ľudí obľúbeným doplnkom pre svoju pestrosť výzdoby a maľbou. Dostávala s k nám hlavne z Maďarska, vyrába sa tiež u nás na strednom Slovensku. Ľudia si ju kupovali hlavne na jarmoku. Nápisy na kameninách boli písané hlavne po maďarsky.

Na bielej kamenine sa objavujú hlavne mená dievčat a venovanie Emlék – na pamiatku. Názvy v Maďarčine boli rozšírené tiež preto, že sa u nás učilo v tomto jazyku. Najstaršie nápisy boli písané tiež v Nemčine, Poľštine a aj po Rusky, teda azbukou. V expozícii je vystavený aj hrniec na masť.

Sú to zvykoslovné formy na pečivo k veľkej noci. Baránok – vidiecke prostredie. Je to symbolika baránka Božieho – z kresťanskej ideológie. Zajac – mestské prostredie – prvok germánsky. Prišiel z nemeckých krajín a udomácnil sa hlavne v mestách. Bol to symbol plodnosti.

Refektár – kedysi kláštorná jedáleň

Kláštor je dvojpodlažná, štvorkrídlová budova s rajským dvorom. Architektonický najhodnotnejšou miestnosťou je bývalý refektár so štukovou, renesančno-barokovou výzdobou z roku 1648. Pôvodne bola táto miestnosť zdobená maľbami náboženského charakteru a slúžila ako spoločná jedáleň mníšskeho rádu. V posledných rokoch bola značne poškodená. V roku 1977 ju reštaurovalo Ústredie umeleckých remesiel v Bratislave.

Exponáty nachádzajúce sa v kláštornej jedálni pochádzajú z hlohovského zámku, prípadne z bohatých meštianskych domov Hlohovca. K najcennejším exponátom patrí napr. bohatá intarzovaná baroková skriňa z polovice 18. storočia s vyobrazeniami cisárovnej Márie Terézie a jej manžela Františka Lotrinského, ďalej rokoková komoda, z 2 polovice 18. storočia pochádza masívny pseudo-renesančný kredenc.

Adresa múzea: Františkánske nám. 1, 92001 Hlohovec

Tel: 0337300337 E-mail: vmh@zupa-tt.sk

Otváracie hodiny

Utorok – Piatok 08:00 – 16:00 hod.

Sobota – Nedeľa 13:00 – 18:00 hod.