jan 22 2022

Off

Mestské múzeum v Seredi vzniklo z iniciatívy občanov mesta Sereď a pre verejnosť bolo otvorené 15. decembra 2004. Sídli v budove bývalej rímskokatolíckej fary, dnes známej ako Fándlyho fara. Zriaďovateľom Mestského múzea je mesto Sereď a prevádzkuje ho Dom kultúry a Občianske združenie Vodný hrad v Seredi. Múzeum je spolufinancované z grantov a sponzorských darov organizácií a jednotlivcov.

Expozícia – Prehistória seredského regiónu

Expozícia približuje archeologické nálezy z okolia Serede od doby ľadovej až po príchod Avarov, Slovanov, starých Maďarov a vznik Uhorského štátu. Najstaršie osídlenie dokumentujú nálezy mamutích zubov v okolí Serede a lebiek neandertálcov v Šali. Vystavené sú tu rôzne kamenné nástroje, čepieľky z doby kamennej z náleziska v lokalite Mačianske vŕšky, keramika a ozdobné predmety z doby bronzovej, železnej, rímskej a slovanskej. Vzácnym exponátom je hlinená plastika ženy, pochádzajúca zo starých kultúr v oblasti Stredozemného mora a Egypta, ktorej nález na rozhraní chotárov Dolnej Stredy a Serede svedčí o ceste i prechode cez rieku Váh v čase starovekých civilizácií.

Juraj Fándly

Narodil sa v remeselnícko-roľníckej rodine. Jeho rodičia Ján a Marína Fandly (v rodnej matrike s priezviskom Fandl) žili v Častej len prechodne v rokoch 1748 – 1750. Otec mu čoskoro zomrel a matka sa presťahovala do susednej dediny Ompitál (dnešné Doľany). Tu navštevoval aj triviálnu školu. V školskom roku 1766/1767 bol žiakom piaristického gymnázia vo Svätom Jure. V školskom roku 1767 / 1768 študoval u františkánov v Márie Hátu, potom u kapucínov a u petrínov, ale nevedno kde. Pre slabšie zdravie ho neprijali ani do jednej rehole. V roku 1771 začal študovať teológiu v Budíne a od r. 1773 pokračoval v seminári v Trnave.

Fándly a pôsobenie v Naháči

Vysvätený za kňaza bol 15. februára 1777 a prvým kaplánskym pôsobiskom mu bola Sereď. Potom krátko pôsobil v Lukáčovciach pri Nitre. Od jesene 1780 do januára 1807 bol farárom v Naháči (v Trnavskom okrese). Jeho fara bola najbiednejšia v celom trnavskom vikariáte. Naháčski farníci boli chudobní, preto aj ich farár bol ako „kostolná myš“. Farské role, ktoré mali byť hlavným prameňom obživy, boli „kamenisté pustáky“. Budova fary bola na spadnutie.

Fándly však v takýchto neuveriteľne ťažkých podmienkach vykonal veľa práce. Stal sa faktorom šaštínskej manufaktúry a naučil priasť bavlnu svojich chudobných farníkov, aby odohnal hroziaci hlad. Bol dedinským zelinkárom alekárom. Nemálo úsilia vynaložil, aby povzniesol primitívnu úroveň obrábania pôdy u naháčskych roľníkov. Táto jeho činnosť prerástla cez hranice jeho farnosti a odráža sa v jeho spisovateľskom ľudovovýchovnom diele.

Hmotné živorenie, nedôvera, odstrkovanie a prenasledovanie zo strany cirkevnej vrchnosti podryli jeho zdravie a tak chorý, unavený a znechutený odišiel k rodine do Ompitála, kde prežil štyri relatívne najpokojnejšie roky. Zomrel 7. marca 1811 v Ompitali, kde je aj pochovaný. Náhrobný pamätník Juraja Fándlyho na doľanskom cintoríne, postavený v r. 1950 pri 200. výročí jeho narodenia, je umiestnený len symbolicky v centrálnej časti, lebo jeho hrob, ktorý ešte v roku 1905 poznali, zostal neidentifikovateľný.

Múzejná záhrada

Je prirodzeným pokračovaním muzeálnych expozícií na nádvorí múzea. Nachádza sa tam exteriérová expozícia zaniknutého stredovekého kostola zo 14. storočia, ktorý sa viaže k vzniku mesta Sereď. Prezentovaný je jeden z viacerých oporných pilierov svätyne kostola, ktorý bol zakonzervovaný. Vedľa novoveká farská studňa s hladinou vody v hĺbke 6,5 m. V záhrade sú tiež vystavené zaujímavé kamenné artefakty. Počas leta sa tu konajú koncerty komornej a džezovej hudby.

V prípade požiadavky snúbencov v meste Sereď uzavrieť manželstvo vonku pod holým nebom, sú na tento účel vytvorené priestory v Muzeálnej záhrade.