Prvá písomná zmienka o obci Chtelnica pochádza z rokov 1208 – 1209 v donačnej listine kráľa Ondreja II. V roku 1258 sa Chtelnica okrajovo spomína v darovacej listine kráľa Bela IV. komesovi Zochudovi a jeho bratom.
Záznamy o vyberaní cirkevných poplatkov na začiatku 14. storočia dokazujú v Chtelnici dobre fungujúcu cirkevnú organizáciu, teda existenciu fary aj kostola s patrocíniom sv. Jána Krstiteľa. Prvýkrát sa fara spomína v roku 1332 a v rokoch 1332 až 1337.
Základ stredovekej dediny sa vtedy nachádzal pod návrším okolo terajšieho horného kostola, pri ktorom stála spomínaná fara. Najneskôr v roku 1394 začala Chtelnica písať svoju históriu ako stredoveké zemepánske mestečko. V uvedenej listine potvrdenej Nitrianskou kapitulou z júla 1394 na dobrovodské panstvo pre Stibora I. je spolu 10 obcí.
Morová epidémia v prvej polovici 15. st., vojnové udalosti v druhej polovici 15. st. a boje o nástupníctve na uhorský trón mali za následok úpadok mestečiek a obcí. Znížil sa počet obyvateľov a sedliackych usadlostí, z ktorých sa vyberali poplatky. Citeľne sa úpadok prejavil vo Vrbovom, Veľkých Kostoľanoch i v Chtelnici.
Aj keď sa väčšina obyvateľov mestečka živila poľnohospodárstvom, udeľované privilégiá napomáhali rast remesiel s obchodom, ktoré nadobúdali postupne stále väčší význam. Od 17. st. sa remeslom v Chtelnici zaoberala jedna tretina až 40% obyvateľov, produkty remesiel sa uplatňovali na trhu podobne ako u poľnohospodárstva.
V roku 1598 mala Chtelnica 152 domov
Urbár roku 1598 uviedol v Chtelnici 152 domov, usadlostí, z čoho usudzujeme, že tu bývalo najmenej 800 obyvateľov. V prvej polovici 16. stotočia možno pozorovať utváranie sa nového stredu obce na dnešnom námestí.
Pre ďalší rozvoj mestečka Chtelnice zohrala významnú úlohu privilegiálna listina z roku 1611, ktorú vydal vo Viedni panovník Matej II. na príhovor grófa Tomáša I. Erdődyho. Uvedenú privilegiálnu listinu potvrdzovala a rozširovala nová výsadná listina, ktorú vydal 16. júna 1712 na Bratislavskom hrade panovník Karol VI. za prítomnosti kancelára grófa Mikuláša Illešházyho.
Celé 17. a začiatok 18. st. je v histórii západného Slovenska poznačené nepokojmi, vojnami a stavovskými povstaniami pri stálej hrozbe tureckých vpádov na naše územie. Tieto pohnuté vojnové obdobia spôsobili úpadok, stagnáciu hospodárskeho vývoja mestečka.
Vojnové pustošenie zasiahlo mestečko Chtelnica roku 1663, keď turecký vojenský oddiel prepadol oblasť stredného Považia, okolie Piešťan a Trnavy. Záznamy sú o postihnutých obciach dobrovodského panstva, medzi nimi Dechtíc i Chtelnice. Obyvateľstvo sa zachraňovalo buď útekom do hôr a lesov, alebo v budovaných podzemných úkrytoch priamo v obci pospájaných systémov chodieb
Koniec 17. storočia priniesol pokoj
Koniec 17. st. priniesol pokoj, keď Turkov vyhnali z južných oblastí Slovenska. Postupne sa zlepšovali sociálne pomery aj v Chtelnici. Opustené usadlosti dával zemepán do užívania novým usadlíkom. Veľmi častým sprievodným javom obdobia feudalizmu bývali živelné pohromy. Aj v Chtelnici s úzkymi uličkami stavali sa domy prilepené na seba, so slamenými strechami z nepálenej hliny prípadne i z dreva. Nečudo, že požiare mali veľký rozsah, ničivé účinky na majetku i životoch, organizovaná požiarna ochrana prakticky nejestvovala.
Ekonomický i sociálny úpadok v druhej polovici 17. st. spôsobil aj pokles počtu obyvateľov mestečka, hoci máme údaj, že v polovici 17. st. žilo v Chtelnici 1631 obyvateľov. Obec obývalo v prevažnej miere slovenské obyvateľstvo.
Dobrovodské panstvo v 18. st. trvale zaberalo 12 obcí a to Chtelnicu ako sídlo s kaštieľom, Dechtice, Dobrú Vodu, Dolný Lopašov, Hradište pod Vrátnom, Jaslovce, Kátlovce, Lančár, Kočín, Nižnú, Osuské a Paderovce, na kratšie obdobie (začiatkom 18. st.) patrili sem mestečká Vrbové, Brezová pod Bradlom a Stará Turá.
Postavenie mestečka malo kladný vplyv
Postavenie mestečka v Dobrovodskom panstve malo kladný vplyv na jeho hospodársky i sociálny rozvoj do polovice 18. st. Kým roku 1715, bezprostredne po vojnových udalostiach, platili v Chtelnici dane len traja remeselníci, roku 1753 štatistika takých vykazovala už 100. V polovici 18. st. prežívalo mestečko tiež prvý vrchol svojho populačného vývoja. Podľa kanonickej vizitácie Antona Révaia mala Chtelnica roku 1755 až 2064 obyvateľov.
Podľa súpisu obyvateľstva nitrianskej župy z roku 1753 Chtelnica patrila do skupiny chudobnejších obcí podľa rozsahu kopaníc, ktoré tvorili až 40% pôdneho fondu v chotári, úrodnejšia pôda mala menšiu rozlohu.
Podrobné je rozpísaný matričný výťah z roku 1787. Celkovo malo mestečko 2089 obyvateľov, narodilo sa 109 detí, čiže asi 50 na tisíc obyvateľov. Sobášilo sa 23 párov, z toho 6 vdovských, zomrelo 93 ľudí, najviac detí na epidémiu. Prirodzení prírastok v tomto roku dosiahol 16 obyvateľov.
Chtelnica – epidémie, pohromy a vojny v 19. storočí
Zo smutne pamätných dní obce treba spomenúť 30. november 1807, keď sa v noci prehnala prudká víchrica , ktorá značne poškodila viac domov i strechu s vežou nedávno dokončeného dolného kostola. Požiare roku 1811 a 1812 zničili znovu väčšiu časť obce aj oba kostoly. Požiar roku 1815 zničil špitál, jeho 12 obyvateľov zostalo odkázaných na pomoc obce.
Z epidémií sa spomína roku 1816-17, predovšetkým však najhoršia epidémia cholery roku 1831 , akú história obce nepamätá. Vrcholila v auguste až v septembri , vcelku jej padlo za obeť 133 ľudí, najviac dospelých.
Veľmi ťažké obdobie prežívali obyvatelia aj v neúrodných, hladových rokoch 1846-47, k nim sa pridala epidémia cholery v roku 1848, ktorá si vyžiadala 19 obetí, v roku 1849 zomrelo 24 obyvateľov obce. V roku 1855 zomrelo na choleru v obci 18 obyvateľov a v roku 1866 až 93 obyvateľov a v roku 1873 8 obyvateľov. V roku 1831-1873 podľa úradnej štatistiky zomrelo na choleru v Chtelnici 299 obyvateľov, v susednom Dolnom Lopašove zomrelo až 314 obyvateľov.
Prvá župná nemocnica v Nitrianskej župe bola v Chtelnici
Pozoruhodnú kapitolu v histórii mestečka Chtelnice zaberá župná nemocnica, prvá inštitúcia tohto druhu v Nitrianskej župe. V takmer rovnakom období zakladali sa nemocnice aj v ostatných slovenských župách. Príčiny založenia tejto nemocnice práve v Chtelnici, v mestečku, ktoré prežívalo úpadok , nie sú dostatočne známe. Dôvodom jej umiestnenia mohli byť snáď časté a dosť veľké ohniská epidémií, ináč Chtelnica neposkytovala vhodné objekty, nemala vlastnú budovu nemocnice, mestečko ležalo pomerne ďaleko od stredu župy, na jej okraji. Nemocnica pôsobila v tomto mestečku v rokoch 1826-1834.
Nemožno ju veľkosťou ani vybavením porovnávať s rovnakým zariadením dnešných čias. Mala iba niekoľko nemocničných lôžok, nie viac ako 20 pre interných pacientov. O pacientoch sa zachovali podrobné správy, rovnako aj o remeselníkoch a prácach na objekte, veľmi málo však sa dozvieme o lekároch alebo ošetrujúcom personále. Nemocnicu na začiatok umiestnili v objektoch vtedajšieho mestského domu, nazývaného tiež stoličný alebo župný dom ešte donedávna. Neskôr postavili pre nemocnicu novú budovu v strede dnešného námestia, ktoré stojí doteraz.
Chtelnica – revolučné udalosti rokov 1848/49
Revolučné udalosti rokov 1848/49 zasiahli i keď nepriamo aj Chtelnicu. Boje slovenskej dobrovoľníckej výpravy v septembri proti Košútovej vláde sa odohrávali v neďalekej Brezovej pod Bradlom a v okolí Myjavy. Chtelnicu obsadila jednotka maďarskej revolučnej gardy, otvorené sympatie so slovenským povstaním sa neprejavili.
Prusko-rakúska vojna, ktorá čiastočne zasiahla aj územie západného Slovenska, mala za následok rozšírenie epidémie cholery. V septembri až novembri roku 1866 si vyžiadala v Chtelnici 159 ľudských životov, čím sa zapísala medzi najhoršie pohromy tohto druhu v histórii obce.
Hospodárske i sociálne pomery v obci koncom 19. storočia podáva štatistika z roku 1897 na základe niekoľkých údajov. V obci sa nachádzalo 324 usadlostí alebo gazdovstiev , chotár sa delil na 2371 kat. jut. ornej pôdy, 71 k.j. záhrad, 245 k.j. lúk, 10 k.j. viníc, 560 k. j. pasienkov, 2259 k. j. lesov a 197 k.j. neúrodnej pôdy, spolu mal rozlohu 5713 k.j., z toho 5332 k.j. poľnohospodárskej pôdy. V obci sa nachádzal iba jediný priemyselno-roľnícky podnik, liehovar.
Pondelok 11. novembra 1918
Do histórie obce sa natrvalo čiernym písmom zapísal pondelok 11. novembra 1918, deň spojený s menom sv. Martina. Sv. Martin neprišiel na bielom koni , za pekného jesenného počasia väčšina občanov pracovala na poli. Nečakane vtrhol do obce silne vyzbrojený oddiel maďarskej gardy v počte do 80 mužov zo smeru od Vrbového.
Viedli ho znova bohatí miestny obchodníci, ktorí sa dobre vyznali v situácii obce, Artúr a Sigfríd Meissel, Béla a Móric Grnhut, Gejza Schnfeld. Podnecovatelia tejto akcie boli aj z Piešťan. Garda obsadila námestie, násilím vyniesli na vežu kostola guľomet, čím prakticky ovládli situáciu v obci. Prekvapená miestna strážna skupina slabo ozbrojená sa nevládala postaviť na odpor, časť mužov utekala do okolitých dedín získať pomoc. Bezbranní občania sa zachraňovali útekom do blízkych lesov.
Ozbrojení útočníci bez väčšieho odporu obsadili obec, prechádzali od domu k domu, hádzali granáty, strieľali, zapaľovali domy a stodoly. Podarilo sa im pochytať skupinu asi 20 mužov i mládencov, ktorých odviedli na námestie, kde do nich strieľali, pichali bodákmi a mučili rôznymi spôsobmi. Výsledky tejto masakry boli hrozné: namieste 7 mŕtvych, viac ťažko ranených, ktorých museli previezť do nemocnice do Trnavy. Krutý údel postihol najmä rodinu Anny Udžanovej, ktorej dvoch synov zabili a dvoch ťažko zranili. Jedna obeť podľahla zraneniam neskoršie.
Okrem tejto masovej vraždy zavraždili vojaci ďalších občanov, Alojza Bašnáka pri záchrane majetku z horiacej stodoly, Karola Damaškoviča pri hasení požiaru, učiteľa Jána Matulíka zastrelili cez okno v jeho dome. Keď sa vyčíňajúca horda nasýtila zločincov a míňali sa im zásoby streliva, opustila obec znova smerom do Vrbového.
Celková bilancia jediného dňa sa skončila otrasne, 11mŕtvych, z nich jeden z Dechtíc, desiatky ranených. Pri odchode v Dolnom Lopašove na cintoríne zastrelili dvoch miestnych občanov. Táto tragédia sa zapísala medzi najkrvavejšie prevratové udalosti roku 1918 na Slovensku.
Povojnové obdobie
Tragické krvavé udalosti prevratových novembrových dní roku 1918 zanechali v Chtelnici na dlhšiu dobu stopy. Hospodárske a sociálne následky vojny sa prejavovali tým, že mnoho rodín vyšlo na mizinu, nemali prostriedkov na vyrovnanie dlhov ani na zaplatenie obecných poplatkov. Obecná pokladnica zostala tiež prázdna, takže sa obec niekoľko rokov nedokázala vymaniť z dlžôb. Po vojnových rekviráciách väčšina roľníkov nemala potrebný dobytok, bývalí vojaci vracali sa z frontov tiež chudobní.
Aj v Chtelnici tieto pomery mali za následok zvýšené vysťahovalectvo, len v prvých troch rokoch republiky odišlo z obce za prácou do cudziny45 občanov, ktorí sa zväčša trvalo nevrátili, ich novým domovom stalo sa Francúzsko, USA, Argentína… Neskôr odchádzali ďalší, najmä v tridsiatych rokoch.
Zdroj: Obec Chtelnica
